Rozhovor s Jarom Katriňákom

28.04.2010 13:10

 

 

1.    Dnes si si prebral nový Gas Gas EC 300. Čo plánuješ s touto motorkou absolvovať?
Určite ju použijem popri štvorkolke na trénovanie a získavanie fyzickej kondíce, ktorú budem potrebovať, ak pôjdem Dakar, na túry v Rumunsku, kde robíme aj túry na motorkách a ak vyjde čas, tak by som rád išiel jeden alebo dva závody na Slovensku, či  Countrycross alebo Enduro, to ešte neviem.



2.    Aké sú tvoje ambície na tento rok?
Moje ambície?.... preteky na štvorkolkách , Dakar, nejaké preteky rally a na motorke by som mohol ísť nejaké motocrossy, tréningy. Viac-menej to chcem brať ako zábavu.

3. Čo ťa priviedlo k dvojtaktu?
Teraz po ťažkej operácii mi motorky stále ostali, ale venujem sa hodne tej turistike, kde som vyskušal GasGas-y. Jazdím tam na nich a veľmi sa mi to zapáčilo. Jazdil som 4-takty 20rokov a 2-takt sa mi zapáčil a keby som si mal teraz kúpiť motorku, tak určite 2-takt.

4. Čo preferuješ, Countrycross, enduro alebo rally?
Nemám nič vymedzené. Milujem všetko. Motocros je výboj, enduro je vytrvalosť a rally je ešte väčšia vytrvalosť.

5. Vyhovuje ti viac blato, sucho, piesok...
Milujem blato a teplo :-D

6. Ako sa z odstupom času pozeráš na svoje začiatky? Zmenil by si niečo, keby si mohol?
Nemenil by som nič, bolo to krásne tak, ako to bolo. Za našich čias to bolo podstatne iné a o to je to krajšie, keď sa s niekým o tom rozprávam. Keby to bolo také ako teraz, tak je to pre každého všedné. Keby som dakomu povedal, že som mal pracovné rukavice z fabriky otočené opačne a že som začínal v čiapke, ani helmu som nemal, tak je to také iné. Takže určite by som nič nemenil.

 

 Jaroslav Katriňák a jeho nová GasGas EC 300

 

7. Splnil si si niektoré zo svojich snov, ktoré si mal na začiatku ?
Takmer všetky moje sny som si splnil. Keď som  začínal, chcel som byť majster sveta a stal som sa. Keď som ako chlapec pozeral v televízii Dakar, chcel som ísť Dakar. To sú také dve obrovské veci, ktoré sa mi splnili. Dnes vidím pred očami, ako som sedel pred čiernobielym televízorom Aramis a tam dávali Dakar, Lopraisa a ostatných, ako tam idú, dávali naše Liazky, ukazovali motorkárov a ja som to pozoroval. Vtedy hovorili, že je to najťažšia rally na svete a ja som ich ako chlapec bral ako bohov, že je neskutočné, že to môžu prejsť a nakoniec som sa aj ja postavil na štart..

8. Je ešte niečo, čo by si chcel dosiahnuť?
Teraz už nemám také predsavzatia, skôr by som povedal, že by som si to chcel len pekne všetko užiť, tak voľnejšie. Predtým to bolo všetko brané profesionálne, viac pod tlakom stále som sa za niečím hnal, ale teraz sa chcem voziť pre radosť. Aj vtedy to bolo pre radosť, ale mal som väčšiu zodpovednosť ako teraz.

9. Kto bol pre teba na začiatku alebo možno aj teraz vzorom?
Určite keď som začínal, tak to bol Chovančík a Čunderlík. To si veľmi dobre pamätám. S Jožom sme potom jazdili rovnaké motorky, bol to môj vzor a bol to človek, ktorého som chcel poraziť, chcel som byť lepší ako on, lebo on bol vtedy dá sa povedať najlepší v Európe. Nemohol som chcieť poraziť niekoho, kto je najlepší len na Slovensku. On jazdil druhý, tretí na Európe, bol aj majster Európy. Jeho som chcel poraziť, aby som sa dostal do fabrického teamu Jawy, aby som mohol ísť aj ja na takú métu ako on- stať sa majstrom. Aj keď som  trénoval, videl som ich pred sebou, keď sme behávali boli predomnou, tak som si hovoril, že musím trénovať viac, aby som sa dostal ďalej.

10. Ktorý rok v kariére bol pre teba najťažší?
V každom roku bolo niečo ľahšie, ťažšie. Ale určite najťažší bol rok, keď som ochorel. Nič sa nevyrovná tomu, keď si na pokraji smrti. Z tých motoristických bolo veľa ťažkých. Keď som nedošiel Dakar to boli také smutné chvíle, ale keď potom človek zažije to, ako som spomínal, že si na pokraji života a smrti, tak to ostatné je vlastne všetko ľahké.

11. Je nejaký pretek alebo rok, na ktorý spomínaš najradšej?
Určite 1991 keď som bol majster sveta a veľmi krásny rok bol 1998-1999 keď som išiel Dakar, lebo to bolo splnenie veľkého sna.

12. Je nejaká krajina, kde by si si chcel ešte zajazdiť? Či už znova alebo prvýkrát?
Možno Austrália, tá sa mi veľmi páčila.
Nebojíš sa pavúkov?
Nie, vôbec :D  Bol tam dobrý kolektív, sranda, rád na to spomínam..

13. Už si hovoril, že viac ako 20 rokov si jazdil 4-takt, teraz si prešiel na 2-takt, ktorá ti je bližšia alebo ako sa ti jazdí na 2-takte?
Ťažko povedať, lebo 2-takty som jazdil predsa málo. Jazdím teraz dva roky na GasGas-e turistiku, takže so závodmi by som to mohol ťažko porovnať. Dlhé roky som nemal možnosť, ale teraz na 2-takte objavujem nové veci. Keď idem po niektorých úsekoch, kde viem, že by som mal problém prejsť so 4-taktom, tak ten 2-takt tam prejde krásne. Je to dobré, lebo človek sa učí a zisťuje zase nejaké nové veci.

14. Ktoré z tvojich ocenení pre teba najviac znamená?
Skôr ma prekvapilo ocenenie, ktoré som dostal v Bratislave cenu, keď na Dakare zomrel jazdec, ja som pri ňom zastavil a zavolal pomoc. To bolo pre mňa príjemné prekvapenie, že si niekto na to spomenul, že som pri tom človeku bol, že som sa ho snažil zachrániť.

15. Ako vnímaš budúcnosť slovenského motocyklového športu?
Mrzí ma, že jazdci sa nezúčastňujú seriálu Majstrovstiev sveta v Endure  pravidelne, lebo potom im chýba kontakt so svetom. Keď nejazdia je to veľká chyba, lebo dokedy nebudú v kontakte so svetom, nemôžu byť ani výsledky potešiteľné. Určite by som bol rád, keby sa naši zúčastnili EWC tu na Slovensku, lebo je to doma. Doma je doma. Mal by to byť pre nich aj taký sviatok, česť, že sa môžu zviesť na takom preteku, aký sa tu poriada. Je to tu veľmi pekne urobené. Dúfam, že chalani pôjdu a že z nich spadne ten pocit, že pokiaľ nevyhrám, tak nejdem. Každý sa hanbí, keď je 15ty, 20ty, ale nech je ktorýkoľvek, ale može povedať , že išiel svet. Reprezentant musí ísť, nech je akokoľvek.

 zdroj: www.endurofun.sk