Přípravy na Dakar 2011

22.12.2010 15:03

 

 

Info k Dakaru….

Dakar 2011 se pojede od 1. 1. 2011 do 16. 1. 2011.

 

Oficiální stránky: Dakar 2011 Argentina Chile

TRASA DAKARU ODTAJNĚNA

STARTOVNÍ LISTINA

MATOŠKA: Rely Dakar je splnením životného sna

Skúsenému motocyklovému reprezentantovi Slovenska Radkovi Matoškovi sa plní životný sen. Rodák zo Vsetína, ktorý sa usadil v Považskej Bystrici, má absolvovať Rely Dakar v Argentíne a Čile.

Kedy ste sa dozvedeli, že by ste mohli spolu so Štefanom Svitkom štartovať na 33. ročníku prestížnej Rely Dakar, ktorá bude od 2. do 16. januára, vo farbách slovenského tímu Hant Logomotion Slovakia?
- Manažér tímu Hant Logomotion Ivan Figura už v lete sem – tam pri našich rozhovoroch spomenul túto možnosť. Ale iba tak nezáväzne. Viackrát tvrdil, že si ma vie živo predstaviť jazdiť v Argentíne a Čile. Vraj táto súťaž je ušitá presne na spôsob môjho jazdenia v teréne. Ale to bolo všetko. Ja som sústredil pozornosť na záver slovenského šampionátu v enduro, kde som mal šancu prvýkrát v kariére vyhrať triedu E1 a on naháňal peniaze na Rely Dakar. Pôvodne iba pre Štefana Svitka. Až koncom augusta prišiel s konkrétnou ponukou. Chcel, aby som išiel Rely Dakar namiesto neho. On bol prihlásený, lebo čakal, že sa Dakar vráti na klasickú africkú trať, z ktorej sa pre hrozby teroristických útokov musel v roku 2008 presunúť do Argentíny a Čile. Keď sa tak nestalo, nemal chuť štartovať v Južnej Amerike a prihlášku ponúkol mne. Ubezpečil ma, že sa cez svojich známych a priateľov pokúsi vybaviť u francúzskych organizátorov zmenu jazdca.

Verili ste, že sa to môže podariť?
Keby som neveril, tak by som do toho nešiel (smiech). Samozrejme, že som veril, hoci od môjho súhlasu veci nabrali rýchly spád a všetko okolo môjho prípadného štartu na Dakare bolo hektické a najmä to boli akcie, ktoré mali šibeničné termíny. Veď do 26. novembra, kedy sme súťažnú techniku naložili vo francúzskom prístave Le Havre, sme museli dať do poriadku Svitkovu motorku. Musel som začať zháňať všetko, čo na dvojtýždňovú rely v Južnej Amerike budem potrebovať. Oblečenie, technické vybavenie, náhradné diely, financie a všetko ostatné. Robil som to aj napriek tomu, že záležitosti okolo môjho štartu na budúcoročnom Dakare sa nevyvíjali tak, ako sme to pôvodne predstavovali…

Môžete byť konkrétny, v čom bol problém?
V prísnych predpisoch a pravidlách, ktoré organizátori chceli dodržať za každú cenu. Náš nápad s výmenou jazdca prišiel totiž viac ako tri mesiace po oficiálnom potvrdení prihlášok… Aj keď v motošporte sa za tri – štyri mesiace môže stať všeličo a pôvodný jazdec sa môže zraniť alebo ochorieť, Francúzi neradi menia zabehané pravidlá hry. Ani vtedy, keď ich o to požiada človek, ktorého dobre poznajú a vedia, čo dokáže. S našou iniciatívou sme sa natrápili viac ako dosť. Oficiálnu prihlášku mi potvrdil riaditeľ pretekov súťaže Etiéne Lavigne iba niekoľko dni pred nakladaním techniky v Le Havre.

Nebáli ste sa že Francúzi nedovolia meniť jazdca na poslednú chvíľu a vaša trojmesačná snaha sa minie účinku a vyjde navnivoč?
Kto sa bojí, nech nejde do lesa (smiech). Samozrejme, že myšlienky sme mali rôzne, ale keď sme sa dali bojovať, museli sme sa obracať. Museli sme všetko robiť tak, ako by sme na Dakare mali bez problémov štartovať. Nemohli sme predsa čakať tri mesiace so založenými rukami a potom, po povolení štartu, by sme sa mohli zblázniť od povinnosti, tréningu a najmä naháňania peňazí… V dnešnej ťažkej dobe práve tie financie sú najväčším problémom. Ešte aj dva týždne pred odchodom (28. decembra, pozn.) máme resty a nemáme všetko zariadené tak, ako by sme chceli. Ešte stále nám nejaké peniaze do naplnenia plánovaného rozpočtu chýbajú. Nechcite vedieť, koľko, lebo vám to nepoviem, ale je to pekná suma.

V polovici septembra ste rozbehli pomerne riskantnú akciu o štarte dvoch Slovákov na 33. ročníku Rely Dakar. V polovici novembra sa ju podarilo hlavne po úradnej stránke úspešne zrealizovať. Kto vám najviac pomohol pri tom, že v prvé dni nového kalendárneho roka nebudete chýbať na štarte Rely Dakar?
Pomohli nám kamaráti, ktorých poznáme zo súťaží. Veľa nám pomohol Andrej Žipaj, manažér tímu Jaroslava Katriňáka. Kontakty na Francúzov sme oživili aj zásluhou Balásza Szalaya z Maďarska, pomohli moji kamaráti z Francúzska. Čiže starí kamaráti, s ktorými vychádzam dobre, mi pomohli, aby som sa postavil na štart. Ich pomoc bola veľmi dôležitá… Vo chvíli ako bolo toto vybavené, museli sme riešiť súťažnú techniku. Museli sme dávať dokopy motorku KTM 690, na ktorej tento rok jazdil Štefan Svitko. Keďže on v januári skončil medzi motocyklistami na 13. mieste, budúci rok musí povinne štartovať na motorke s kubatúrou do 450 cc. Prvých dvadsať najrýchlejších jazdcov musí presedlať z púštnych rely špeciálov na menšie a výkonnostne slabšie motorky. Mňa sa tieto predpisy ako nováčika pretekov netýkajú, takže ja môžem jazdiť na Števovej motorke. Napokon to bol aj dôvod, prečo Ivan Figura už v lete hľadal parťáka k Števovi. Špeciálna motorka, ktorá nebola vôbec lacná, bola na Slovensku – a bolo by prepychom nevyužiť ju ešte aspoň na jeden Dakar. Najmä keď Števo musel ísť na úplne inom stroji.

V akom technickom stave bola motorka Štefana Svitka, na ktorej veľmi úspešne absolvoval tohoročný debut na Rely Dakar?
Motorka bola v takom stave, v akom s ňou prišiel v polovici januára do cieľa (smiech). Naozaj. Motor dostal poriadne zabrať. Veď na Dakare nie sú zriedkavosťou ani 800-kilometrové etapy. Števo sa v nich držal veľmi dobre, veď okrem spomínaného 13. miesta medzi motocyklistami, bol najlepší nováčik, bol druhý medzi amatérmi a druhý v triede nad 450 cc. A navyše motorku šetril tak, že ešte môže odjazdiť minimálne jeden Dakar. Klobúk dolu pred takým výkonom! Musím tiež poďakovať Ferovi Hostinskému a jeho synovi Thomasovi, ktorí sa po tom, ako som od Francúzov dostal súhlas, sa na techniku doslova vrhli a pomohli zreparovať celú motorku. Komplet sme ju rozobrali. Naozaj do poslednej skrutky. Urobili sme servis teleskopov, vymenili sme starý motor za nový. Ten starý motor sme zrepasovali a máme ho v rezerve, ak by nový nevydržal. Ale podľa mňa posledné povolené úpravy budeme ešte robiť po decembrovom príchode do Buenos Aires. Lebo všetko sa nestihlo dať do takej podoby, ako by sme chceli. Ja som však šťastný, že sme dokázali dodržať najmä tie najdôležitejšie termíny, ktoré boli pre mňa doslova šibeničné.

Kvôli bezproblémovému odovzdaniu súťažnej techniky ste v podstate na otočku absolvovali 1500 kilometrov do Le Havre a späť. S akými pocitmi ste sa z technického preberania súťažnej techniky vrátili?
Tých 1500 kilometrov do Francúzska a späť sme absolvovali kvôli oficiálnemu odovzdaniu techniky a namontovaniu navigačných prístrojov na ňu. Stálo to však za to… Aspoň teraz už viem, že v januári budem štartovať na Rely Dakar 2011. Šance na to sú momentálne päťdesiat na päťdesiat. Bol som milo prekvapený z toho, ako rýchlo a bez problémov prebiehalo technické odovzdávanie motocyklov a sprievodného vozidla. Čakal som, že to bude zložitejšie. Hneď pri prvej kontrole mi vydali doklady aj so štartovným číslom 123, ktoré si ľahko zapamätám (smiech). Takže od 26. novembra oficiálne figurujem medzi účastníkmi januárovej súťaže Rely Dakar v Argentíne a Čile.

To znamená, že teraz sa už môžete venovať kondičnej príprave, relaxu a rodine? Alebo máte iný program do odchodu na Rely Dakar?
Samozrejme, vo chvíli, keď som dostal správu, že moju prihlášku Etiéne Lavigne potvrdil, spadlo zo mňa bremeno, ktoré ma ťažilo. Opadol ten veľký stres, v ktorom som v poslednom období žil. Keď som to mal isté, že na Dakare budem, začal som ešte intenzívnejšie zabezpečovať potrebnú výbavu. Mechanické veci, náhradné diely, pracovné nástroje, oblečenie, technické vybavenie sprievodného vozidla a servis k nemu. Takže tie dva týždne, ktoré budem ešte doma, by som rád venoval príprave. Chcem behať, trénovať. Prioritné bolo odovzdanie techniky na zámorskú loď.

Kedy sa s ňou opäť zvítate na juhoamerickom kontinente? Kedy za ňou letíte do Argentíny?
Ak sa nič nezmení, odísť by sme mali niekedy okolo 28. decembra.

Čo chcete do odchodu do Južnej Ameriky doma ešte stihnúť?
V rámci prípravy musím zabezpečiť moje veci, čo tam budem potrebovať. Musím zohnať peniaze v takom objeme, v akom je plánovaný rozpočet. Slovenská účasť na Rely Dakar 2011 je obrovským projektom, ktorý sa nie vždy stretol s pochopením na tých miestach, kde sme hľadali pomoc. Spolu s nami dvoma idú aj dvaja mechanici František Hostinský so synom Thomasom. Mladší Hostinský stále jazdí enduro a country cross, takže vie, čo funkcia technika na takej náročnej súťaži predstavuje, čo si od nás všetkých vyžaduje. Chcem sa venovať aj kondičke. Mám v pláne chodiť behať, posilňovať, plávať. A najmä chcem do Južnej Ameriky odísť s pokojnou hlavou, aby aj rodina bola v pokoji. Budem sa usilovať, aby moja psychika bola vyvážená. Lebo taká ťažká súťaž je aj vecou chladnej hlavy, dobrých nervov a odhodlania. Budem na sebe pracovať až do poslednej chvíle, lebo viem, že potom sa môžem do sýtosti povoziť na motorke. Na to sa najviac teším (smiech). Priamo na trati Rely Dakar, čo bolo mojím životným snom.

Ako sa na plnenie tohto vášho odvážneho životného sna prakticky na prahu štyridsiatky pozerá vaša manželka a vaša rodina?
Som rád, že moja rodina, manželka Zuzka a deti ma v tomto podporovali zo všetkých síl. Najmä manželka je teraz spokojná, že sa mi tento sen pomaly plní. Ju však potešilo aj to, že motorka je už na ceste do Južnej Ameriky a ja po dlhých víkendoch, ktoré som obetoval enduru, som konečne dlhšie doma. Nejazdím na motorke, lebo ju už doma nemám. Navyše v týchto dňoch panuje na Považí už pravá zima s mrazmi a snehom.

Na snehu sa nedá jazdiť na súťažnej enduráckej motorke?
Samozrejme, že dá. Sneh by mi pri tréningu neprekážal. Na snehu sa dá jazdiť s klincami na kolesách. To by pre mňa nebol problém. Horšie je, že teraz fúka silný vietor a na trénovanie v teréne, je už naozaj zima. Už to nie je vozenie pre radosť, už by to boli ťažké galeje… Radšej sa budem chystať pod strechou a v teple, aby som neochorel. Preto väčšinou posilňujem, chodím plávať, behám, udržujem sa v kondícii, ako môžem a viem.

Koľko času z tej prípravy ste venovali jazdeniu na súťažnej motorke KTM 690? Zvykli ste si už na ňu, na jej hmotnosť a výkonnosť?
Na Števovej motorke som do jej odchodu do dejiska Rely Dakar stihol jazdiť iba hodinu v terénoch v okolí Považskej Bystrice. Testoval som nový motor a hľadal technické detaily, ktoré bolo treba ešte do jej naloženia na loď odstrániť.

Ako sa vám páči? Bude to dobrý stroj na to, aby ste v jeho sedle prešli krížom – krážom cez Argentínu a Čile?
Ťažko povedať… Nemám skúsenosti s podobnou mašinou. Je to parádna výletná motorka na vozenie po Slovensku (smiech). Ale ako bude jazdiť v piesku a púšti Atacama, to neviem povedať… Je rozdiel, keď musíte na motorke prejsť za deň až osemsto kilometrov, a keď jazdíme v enduro iba sto kilometrov za deň. Samozrejme, že oproti endurovej motorke je to rozdiel. Na mojej enduro motorke inak jazdím ako budem na tejto 690-tke jazdiť v Južnej Amerike. Tento rok som súťažil na 250 cc štvortakt, čo je najslabšia kubatúra v enduro a na staré kolená som vyhral triedu E1, čo sa mi doteraz nikdy nepodarilo. Medzi medailistami som bol často, ale najvyššie som sa dostal až tento rok, keď s endurom pomaly už končím. Návyky z endura prispôsobím hmotnosti a veľkosti tejto motorky. Skúsim z nej vyťažiť všetko, na čo bola postavená. Viem, že terény, ktoré som bol zvyknutý jazdiť dvojkou alebo trojkou, teraz pôjdem štvorkou alebo päťkou. Chvíľu mi to potrvá, kým sa na tie rozdiely zvyknem.

Aké máte skúsenosti s jazdou v piesku a v rozľahlých púštnych oblastiach ako budú v Argentíne a Čile?
Bol som už v Čile, kde sme jazdili Šesťdňovú. Približne jednu desatinku krajiny a terénu trochu poznám. Ale ten piesok a rozľahlé púštne oblasti budú pre mňa novinka. Samozrejme, hneď ako som dostal ponuku ísť na Rely Dakar, oslovil som Jaroslava Katriňáka, s ktorým som spolu dlhé roky jazdil mnohé veľké preteky. Pýtal som sa ho na skúsenosti, ktoré na Dakare nazbieral. Veci som konzultoval aj so Števom Svitkom a Ivanom Figurom. Zbieral som informácie všade, kde sa len dalo. Myslím si, že teoreticky som na Rely Dakar pripravený pomerne dobre.

Bude pre vás novinkou aj navigácia a jazda podľa podrobného itinerára tzv. rolbooku, na ktorom je úplne detailne rozkreslená každá etapa Rely Dakar?
Pokiaľ ide o navigáciu, tak sa musím priznať, že približne dva – tri týždne zisťujem, ktorá škatuľka na čo je (smiech). Posledné týždne pred nakladaním techniky som riešil aj tento problém. Konzultoval som to aj s Jarom Katriňákom, Ivanom Jakešom, Števom Svitkom i Ivanom Figurom. Tieto veci sa učím prakticky za pochodu. Verím, že keď na tej motorke vybehnem do terénu, že podľa toho podrobného rolbooku sa budem vedieť orientovať. Že sa tam nestratím (smiech). Nejaké vedomosti už o tom všetkom mám, navyše od Jaroslava Katriňáka, Ivana Jakeša a Olivera Bražinu, ktorí Dakar už jazdili, mám informácie, že by som to mal zvládnuť… Tvrdili mi, že základnú navigáciu sa naučím veľmi rýchlo, ale ostatné jej finesy by som nepochopil ani za päť rokov. Presne toľko sa to vraj učili špičkoví jazdci, ktorí v súčasnosti na Dakare tvrdia muziku a jazdia na čele. Takže určitý rešpekt z tej navigácie mám, ale idem do toho. Vedomosti o navigácii budem zbierať počas jednotlivých etáp.

Ako ste na tom po jazykovej stránke? Ako budete na Rely Dakar komunikovať so súpermi a organizátormi tejto najťažšej motoristickej súťaže?
Nemecky sa dohovorím, lebo niekoľko rokov som jazdil majstrovstvá Nemecka v enduro a country crose, ktoré som dvakrát vyhral. Anglicky rozumiem a mám za sebou aj krátky kurz španielčiny, ktorý som absolvoval v rámci prípravy na Šesťdňovú, ktorú som išiel v Jarom Katriňákom a Jánom Hrehorom v Čile. Takže by som sa nemal v Argentíne a Čile stratiť. S motocyklistami sa určite dohovorím. Keď to nepôjde inak, tak aj rukami a nohami (smiech).

Štefan Svitko, ktorý je od vás o jedenásť rokov mladší, svoj tohoročný debut premenil na výborné 13. miesto medzi motocyklistami. Na čo si pri svojej dakarskej premiére trúfa pretekár, ktorý v kariére 14-krát absolvoval Medzinárodnú šesťdňovú motocyklovú súťaž a ako jediný Slovák v histórii bol dvakrát členom víťazného klubového tímu na tejto populárnej motocyklovej olympiáde?
Ťažko teraz hovoriť o nejakých veľkých alebo smelých ambíciách (smiech). Motorka, ktorú sme rozobrali do poslednej skrutky, je výborná na jazdenie po Slovensku. Neviem však, čo urobí so mnou v pieskoch a terénoch, ktoré sú v Čile a Argentíne. V Čile som síce absolvoval Šesťdňovú, ale to bol iný štýl súťaže. Už som spomínal, že Rely Dakar je pre mňa splnením sna, ale bude to pre mňa veľmi náročná skúška. Sám neviem, ako sa s touto výzvou popasujem, ale urobím všetko preto, aby som zdravý a celý došiel do cieľa v Buenos Aires. Ak sa mi to podarí, bude to pre mňa ako totálneho debutanta najväčšie víťazstvo.

Prekvapilo vás niečo v poslednom období vo vašej športovej kariére alebo v súkromí?
Najviac ma prekvapilo to, že slovenský šampionát v enduro som vyhral až teraz, takpovediac na staré kolená. Keď som v minulosti súťaženie bral oveľa vážnejšie, končil som síce na medailových priečkach, ale nie na najvyššej. Teraz, keď jazdím už iba pre potešenie, vyhral som triedu E1. Dokonca v konkurencii oveľa mladších a perspektívnejších pretekárov, ktorí všetky podujatia majstrovstiev SR jazdia oveľa razantnejšie ako ja. Víťazstvo v konečnom poradí ma veľmi milo prekvapilo. Už som to naozaj nečakal, ale vyšlo to (smiech). Možno práve preto, že tohoročné preteky som si iba užíval a víkendovými súťažami som si v podstate ako podnikateľ krátil voľný čas.

Na druhej strane, čo vás zaskočilo, alebo našlo nepripraveného napríklad v súvislosti s vašou účasťou na Rely Dakar 2011?
Štartovať na Rely Dakar v slovenských farbách je určite perfektná reklama pre celý náš šport, pre celú našu krajinu. Aspoň takto to vnímam ja. Škoda, že to takto nevnímajú aj niektorí partneri, na ktorých sme sa obrátili o pomoc… Nie všade nám pomohli, ale tých sponzorov a partnerov, u ktorých sme našli ústretovosť a pochopenie, si veľmi vážime. Im patrí vďaka, že na motorkách so slovenskou trikolórou pôjdu dvaja jazdci, ktorým budú servis zabezpečovať dvaja mechanici. Slovensko tak početné zastúpenie na Rely Dakar ešte nikdy v histórii nemalo. Som rád, že môžem byť súčasťou tímu Hant Logomotion Slovakia. Všetci v tíme urobíme všetko pre to, aby naši mecenáši, sponzori a partneri boli spokojní. Najlepšie však bude, keď s našimi výkonmi budeme spokojní my – jazdci. Bude to ťažké, ale kožu lacno nepredáme. Obaja so Štefanom sme toho v enduro dosť preskákali, takže obaja také preteky ako Rely Dakar považujeme za veľkú životnú výzvu.

Zhováral sa Štefan Žilka

Svitko chcel na Rely Dakar č. 13, dostal dvadsaťpäťku

 

Najúspešnejší nováčik a najlepší amatérsky jazdec tohtoročnej edície najpopulárnejšej motoristickej rely súťaže Rely Dakar Štefan Svitko, ktorý v súťaži motocyklistov obsadil celkové 13. miesto, stihol na novej motorke KTM 450 cc absolvovať iba jedenásť kilometrov. Viac sa nedalo, lebo nová motorka s predpísanou nižšou kubatúrou na Dakar 2011 mu prišla iba niekoľko dní pred cestou do Francúzska.

„V týchto dňoch je už na ceste do Buenos Aires, takže najskôr sa na ňu posadím až niekedy koncom decembra, keď prídeme do Južnej Ameriky na ďalší ročník Rely Dakar,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Štefan Svitko a pokračoval: „Preberanie techniky a jej nakladanie na loď vo francúzskom prístave Le Havre prebehlo bez problémov. Všetko sme stihli urobiť tak, že koncom mesiaca budeme mať v Buenos Aires menej práce. Do Le Havre sme išli prakticky na otočku, ale stálo to za to. Čo bolo treba okolo odovzdania techniky vybaviť, sme vybavili.“

Kým motocykle a sprievodné vozidlo už putujú do dejiska 33. ročníka Rely Dakar, jazdci a mechanici Hant Logomotion Slovakia Teamu sa na januárové preteky „cestami a necestami“ Argentíny a Čile pripravujú doma. „V mojom prípade sa ťažko dá hovoriť o príprave. Mesiac ma trápi silno narazené rameno, ktoré som si zranil na pretekoch v Maďarsku. Teraz ma najnovšie bolí aj opuchnutý členok, ktorý som si zranil pri florbale,“ posťažoval sa minuloročný majster Európy v enduro v triede E3 a mnohonásobný majster Slovenska v enduro a country crose.

Dvadsaťosemročný rodák z Oravy práve florbal považoval za vhodné spestrenie kondičnej prípravy na ďalší diel juhoamerického adrenalínového dobrodružstva. V týchto dňoch však práve na florbal hromží. „Po dlhom čase ma kamaráti zavolali na florbal, ktorý je mojím koníčkom. Žiaľ, po niekoľkých minútach som pri jednom súboji spadol, silno som si udrel členok a protihráč, ktorý súboj so mnou neustál, mi ho ešte priľahol celým telom. Nohu mám ako papuču… Takže nemôžem nič robiť. Ruky nemôžem posilňovať pre udreté rameno, nohy nemôžem zaťažovať pre boľavý členok. Už som z toho zúfalý. Čas letí ako splašené kone a ja musím nedobrovoľne oddychovať, čo sa mi vôbec nepáči. Pred budúcoročným Dakarom mám veľké manko,“ priznal Štefan Svitko.

„V minulosti sa mi zranenia štyri -päť rokov vyhýbali. Nič sa mi nestalo, hoci som tých pretekov absolvoval v sezóne veľmi veľa. Tento rok sa mi smola lepí na päty. Len čo sa vylížem z jedného problému, už som v druhom… Ťažko sa mi s tými zraneniami pripravuje na Dakar, ale budem bojovať. Rely Dakar je neopakovateľná súťaž. Som rád, že debut na nej sa mi vydaril. Teraz budem v Čile a Argentíne bojovať o to, aby som sa k výbornému 13. miestu aspoň priblížil. Už dopredu hovorím, že to nebude ľahké,“ tvrdil šesťnásobný účastník Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže ISDE z rokov 2000 – 2008 Štefan Svitko.

Slovenského reprezentanta v Le Havre pri preberaní a naloďovaní techniky zaskočilo najmä to, že organizátori 33. ročníka Rely Dakar mu nepridelili štartovné číslo trinásť, s ktorým po tohtoročnom výsledku počítal, ale číslo dvadsaťpäť. „Zostal som z toho zaskočený, lebo Francúz David Casteu, ktorý v januári Rely Dakar nedokončil, dostal číslo päť. Ivan Jakeš, ktorý na Dakare tiež predčasne skončil, má číslo okolo štyridsiatky a ja mám dvadsaťpäťku, hoci som bol trinásty… Podľa mňa tých pretekárov, ktorí v predchádzajúcom ročníku nedokončili, mali podľa správnosti zaradiť na záver štartovnej listiny. Tak by to bolo správne. Keď som v januári štartoval na Dakare prvýkrát, mal som číslo 128, môj tímový Radek Matoška, ktorý bude budúci rok na pretekoch debutovať, dostal teraz číslo 123. To sedí. Motorkári v minulosti dostávali čísla podľa umiestnenia v predchádzajúcom ročníku a teraz s nimi urobili nejaké divné šachy… Tejto politike nie celkom dobre rozumiem. Budem mať slabšiu motorku, lebo som v predchádzajúcom ročníku bol v prvej dvadsiatke, no na trať pôjdem až za prvou dvadsiatkou,“ vysvetľoval Š. Svitko.

„Prečo ma to štartovné číslo 25 tak trápi?Lebo som mal patriť do skupiny špičkových jazdcov. Na trať by som išiel trinásty a výborní pretekári by išli jednak predo mnou a ďalší skúsení by štartovali za mnou. Navyše, zaradením do prvej dvadsiatky by som nemusel na trati v prvých etapách obiehať výkonnostne slabších jazdcov. V tomto smere by som mal uľahčenú prácu. Teraz pôjdem s novou motorkou s kubatúrou do 450 cc až v druhej skupine, čo som vôbec nečakal,“ dodal 28-ročný jazdec slovenského tímu Hant Logomotion Slovakia Team.

Autor: SITA

Dakar 2011: Slováci pred nakladaním v Le Havre

Už len niekoľko týždňov zostáva do štartu nového ročníka Rally Dakar 2011, na ktorom bude mať opäť zastúpenie aj Slovensko. Tentoraz trojicou jazdcov!

Prestížne podujatie sa uskutoční v Južnej Amerike, preto ľod s technikou (motorky, automobily, kamióny, štvorkolky) odišla z francúzskeho prístavu Le Havre piatok 26. 11., preto mechanici mali v uplynulých dňoch plné ruky práce s poslednými úpravami a prípravami. Svoje motocykle pred nalodením ukázala trojica slovenských jazdcov, ktorá sa na dakarskom podujatí predstaví. Bojovať budú v dvoch tímoch – Ivan Jakeš vo farbách českého KM Racing už po tretí raz, v slovenskom Hant Logomotion teame dvojica Štefan Svitko, ktorý pri svojej premiére skončil na 13. mieste a debutant Radek Matoška. Nielen súťažné stroje ale potrebný materiál nakladali do svojich automobilov členovia tímu Hant Logomotion v strede týždňa, aby to mohli bez problémov naložiť do kontajnerov a loď, ktorá to všetko dopraví do argentínskeho prístavu v Buenos Aires.

„Doslova v hodine dvanástej sme dostali pozvánku na nakladanie techniku v Le Havre, preto je pred nami ešte dosť práce, aby sme všetko potrebné bez problémov naložili a potom sa venovali ďalším veciam spojeným s našou účasťou na tomto podujatí,“ povedal manažér tímu Ivan Figura. Prezradil, že pôvodne chcel štartovať on pokiaľ by sa Dakar vrátil do Afriky. Nestalo a preto svoje miesto v štartovke ponúkol Matoškovi. „Veľmi som chcel aby robil Svitkovi partnera na súťaži. Je to vyzretý jazdec a nebal by sa na tejto súťaži ako sa hovorí stratiť. So zmenou štartujúceho boli aj menšie komplikácie, museli sme nielen presviedčať, ale aj argumentovať, aby sme Radkovu účasť vyriešili. Sme radi že to nkoniec dobre dopadlo.“


„Motorku sme dostali neskôr ako sme plánovali, preto nezostal čas aby som ju mohol otestovať. Najazdil som na nej asi 11 km,“ povedal na adresu novej KTM 450 Š. Svitko. Podľa slov I. Figuru bolo vyrobených iba niekoľko kusov, pričom jednu má náš jazdec. Svitko pri svojej premiére bol do 20. miesta preto musí štartovať v novom ročníku s ľahším strojom do 450 ccm. „Pre zdravotné problémy som musel obmedziť prípravu, ale verím že do odchodu sa dám kondične aj zdravotne do poriadku,“ prezrdail Svitko. Na svoju premieru sa teší R. Matoška, ktorý prezradil že v septembri dostal ponuku štartovať na tejto súťaži. „Nechal som si niekoľko dní na rozmyslenie, ale napokon som súhlasil. Rely som ešte nejazdil, skôr vytrvalostné endura, preto to bude pre mňa niečo nové. Mojím úspechom bude už to, keď sa postavím na štart Rally Dakar. Musím zvládnuť a zvyknúť si na veľa nových vecí vrátane navigácie. Rešpekt z toho určite mám, ale na samotné jazdenie sa už nesmierne teším,“ uviedol Matoška.

(ross), foto: Štefan Glovičko, zdroj: Enduro Aktuál motoride

Přípravy na Dakar 2011 u Loprais týmu vrcholí, odjezd do Le Havre je za dveřmi

Jak už se stalo zvykem, odjezd na Dakar se poslední tři roky posouvá o měsíc do dřívějšího termínu. Kroky všech soutěžících se směřují k přístavišti v Le Havre koncem listopadu.

Loprais Tatra Team není samozřejmě výjimkou. Speciál Tatra, který prošel repasí základních podvozkových skupin po návratu ze Silk Way Rally, je již po testech v Senici prakticky připraven ke startu. „Ještě nás čeká poslední sada drobných testů, které provedeme na polygonu Tatry v Kopřivnici. Některé komponenty se po výměně zkrátka potřebují ještě trošku usadit, jinak je vozidlo připraveno. Jsem rád, že základní sadu testů jsme stihli, pro celý vůz však tím nejpodstatnějším testem byla Silk Way Rally, kde jsme s ním byli opravdu spokojeni. A Dakar je navíc úplně jiná soutěž,“ řekl Aleš Loprais.

Tým musel na poslední chvíli investovat i do nového vybavení kabiny i posádek. Podstatnou změnou pro závodníky je nařízení používání systému HANS, tedy systému sloužícímu k ochraně krční páteře v případě nehody. Názory na jeho používání v maratónských soutěžích se však povážlivě různí, od těch schvalujících, které poukazují na zřejmý bezpečnostní efekt, až po zcela opačné. Zavedení systému HANS navíc pořadatelé oznámili posádkám relativně krátce před odjezdem a jedná se o opatření závazné pro všechny. V praxi to znamená nejen nákup celého zařízení a nutnost zvyknout si na jeho používání, ale i nákup nových přileb a úpravu závodních sedaček přímo u výrobce, firmy C.I.E.B., a také instalaci nových, osmibodových bezpečnostních pásů.

„Chápu opodstatnění takového systému ve formulovém sportu, kde působí na jezdce relativně stálé a předvídatelné síly a systém HANS mu může napomoci v případě nehody. Dá se to pochopit i u rallysportu, byť ani v něm nejsou názory na HANS jednotné. Ale ve velkém kamionu na Dakaru se mi tento sytsém jeví jako omezující prostředek. Při etapě potřebuji naopak volný pohyb hlavy kvůli prostorové orientaci, která je ve dvouapůlmetrové šířce kabiny a ve volném terénu zcela jiná než na okruhu v jednomístné formuli. Někdy se potřebuji i předklonit kvůli viditelnosti přes dunu, jindy potřebuji vidět vlevo dolů ke kolu, to všechno jsou pohyby hlavy, které má pilot zafixované a v nichž mu HANS bude bránit. Navíc jsme si za léta zvykli, při obrovském množství rázů, umět krční páteří tyto rázy částečně vykrývat, zatímco nyní se hlava bude muset poprat i se silovou protireakcí při zachycení řemínky HANS. Nemám z toho radost, ale půjde o závazné opatření pro všechny,“ dodává Aleš.

Součástí doplněné výbavy je i nařízení o nutném používání nehořlavho spodního prádla s oficiální homologací FIA, to vše pod nehořlavou neprodyšnou kombinézou v padesátstupňovém vedru kabiny. Jde navíc o dlouhé prádlo, s dlouhými rukávy i nohavicemi, do závodních bot musí být použity i speciální závodní ponožky. „S novým prádlem se myslím v Jižní Americe pořádně zapotíme, přece jen strávíme ve vozech celý den dva týdny v kuse pod pálícím sluncem. Ale ze zkušenosti mohu říci, že pokud se posádka soustředí na etapu a na závodění, převede myšlenky od krůpějů potu někam úplně jinam a koncentruje se na vlastní výkon,“ říká Aleš.

Všechna týmová vozidla vyrážejí do Le Havre v neděli 21. listopadu. „Vyjíždíme s jednodenním předstihem, abychom vše zvládali bez stresu a měli rezervu,“ dodává Aleš. Dodejme, že posádka Aleš Loprais, Milan Holáň a Josef Kalina poveze na žluté Tatře startovní číslo 504. V závodě ji bude jistit doprovodná Tatra 815 4×4, známá pod přezdívkou Filharmonie, s posádkou mechaniků Leošem Lopraisem, Radimem Pustějovským a Jaromírem Halfarem. Tým doplní ještě press car Nissan Navara, vedený Milanem Lopraisem.

Detaily trasy stejně jako startovní listiny pořadatelé odhalí na tiskové konferenci 23. listopadu. Již nyní je jasné, že kategorie kamionů bude obsazena možná nejnabitěji v historii, o čemž svědčí i vysoká startovní čísla udělená mnohým posádkám, které v loňském ročníku stály na startu podstatně výše. Nová variace trasy jihoamerického Dakaru tentokrát počítá s tzv. severní cestou, když bod obratu nastane na hranicích Chile a Peru v Arice. Dle sdělení pořadatelského týmu, který už má rekognoskace dávno za sebou, je 70% celé trasy úplně nových.

Startovní číslo přiděleno

Startovní číslo posádky Aleš Loprais, Milan Holáň, Josef Kalina pro Dakar 2011 je: 504

Jiří Vintr

www.loprais.cz

Viktor Chytka zahájil přípravu na Dakar 2011

Vsetínský jezdec Viktor Chytka se chce i napotřetí pokusit dojet do cíle rally Dakar, která se v lednu příštího roku pojede opět v Jižní Americe. Před několika týdny proto zahájil přípravu na tento extrémní závod a během posledních čtrnácti dnů absolvoval dvě významné soutěže, jednu z nich s novým závodním speciálem.
Viktor Chytka na Abu Dhabi Desert Challenge.

Předposlední březnový víkend se Viktor Chytka vydal do Itálie, na tamní nejvýznamnější soutěž Italian Baja. Startoval s novým vozem ve skupině speciálů – Hummer H3 Evo. Trubkový rám nese čtyřlitrový šestiválec toyota s výkonem kolem 270 koní. Šestistupňová sekvenční převodovka a s podvozkem Raiger dělá z vozu skutečné sportovní nářadí. Za volantem se střídal s Jiřím Janečkem, partnerem z dvou dakarských misí. Silně obsazenou soutěž posádka dokončila na celkovém čtrnáctém místě a bylo rozhodnuto pokračovat v testování tohoto vozu pro některou posádku Czech Dakar teamu na následujícím podniku v Maďarsku.

Na přelomu března a dubna pak posádka ve své původní Toyotě LC, s níž odjela oba ročníky Dakaru, absolvovala první letošní podnik nejvyššího seriálu FIA v cross country rally – Abu Dhabi Challenge ve Spojených arabských emirátech. Chytka s Janečkem absolvovali pět etap a téměř dva tisíce kilometrů v poušti a čtyřicetistupňových vedrech. Začátek soutěže se posádce příliš nevyvedl a některé pasáže v nesnesitelném vedru jim činily velké potíže. Nekonečné stovky kilometrů v pískových dunách vyřadily letos nejednoho favorita. Soutěž vyhrál Rus Novickij s továrním vozem BMW X3 CC. Závěr soutěže však ukázal kvality vsetínského jezdce, když v posledních dvou etapách dojel vždy sedmý absolutně a první ve své třídě. Nakonec to stačilo „jen“ na celkové třinácté místo a třetí místo ve své třídě. Na nováčky ve Světovém poháru je to slibný začátek.

Marek Chytka

Mini míří na Dakar!

Máme zde velké překvapení z dílen X-Raid. Tým postaví na start Dakaru 2011 Mini All4 Racing. Kultovní britské vozítko se vrhá mimo WRC i do jihoamerických pouští a stepí.

X-Raid pošle Mini na Dakar po boku šesti speciálů BMW X3. Mateřská automobilka BMW schválila Mini dakarskou misi v první polovině tohoto roku. „Je to důležitý krok a jsme z toho velmi potěšeni,“ říká Sven Quandt, šéf projektu. „Od začátku projektu po start Dakaru 2011 bylo jen krátké období, ale věříme, že nové Mini All4 Racing bude konkurenceschopné hned od počátku. Ve srovnání s BMW bude náš vůz lépe ovladatelný, protože má menší rozměry. Podařilo se nám vylepšit i další detaily,“ dodává Quandt.

 

 

 

Zdroj: Moravský enduroteam

Diskusní téma: Přípravy na Dakar 2011

Nebyly nalezeny žádné příspěvky.

Přidat nový příspěvek